Č
psychologický slovník
Č
ČAS (v psychológii) - predmet mnohých
teoretických a experimentálnych výskumov. Jeho hlavnými aspektmi sú:
psychofyzický aspekt - hladanie mechanizmov psychického odrazu topologických
(následnosť, súčasnosť) a metrických (trvanie) charakteristík "fyzického" č.;
psychofyziologický aspekt - skúmanie vplyvu biorytmov rôznej úrovne a
zákonitostí organizácie "biologického" č. na dynamiku psychických procesov;
sociálnopsychologický aspekt - analýza osobitostí odrazu "sociálneho" č.
človekom, osobitosti tohto odrazu v rozlič-ných spoločenstvách,
kultúrno-historických podmienkach; osobnostno-psychologický aspekt - skúmanie
časovej organizácie individuálnej životnej cesty, štruktúry psychologického č.
osobnosti. Okrem uvedených aspektov sa vyčleňujú tri úrovne skúmania č.:
situačná, biografická a historická. Na situačnej úrovni sa uskutočňuje
bezprostredné vnímanie a prežívanie krátkych časových intervalov, ktoré nemožno
porovnávať s celkovou dĺžkou ľudského života. Zovšeobecnením týchto vnemov a
zážitkov sa utvárajú individuálne koncepcie č. na biografickej úrovni, od
narodenia po smrť. Rozlišujú sa koncepcie č. dospelého a dieťaťa, č.
predstaviteľov rozličných sociálnych skupín. Výskumy č. na historickej úrovni
sa zameriavajú na odhaľovanie zákonitostí toho, ako si osobnosť uvedomuje
historickú minulosť a budúcnosť. Tradičnými formami takéhoto uvedomovania je
poznanie histórie spoločnosti a poznanie vlastnej genealógie. Historická
minulosť a budúcnosť môže preto vo vedomí človeka vystupovať ako jeho vlastná
minulosť a budúcnosť, ako možnosť prekonať ohraničenie individuálneho života
(-» psychologický čas).
ČINORODOST, ČINORODOSŤ - forma prejavu aktivity subjektu, podmienená jej sociálne významnými výsledkami, za ktoré nesie zodpovednosť sám subjekt i v tom prípade, keď presahujú rámec jeho zámerov. Osobná zodpovednosť subjektu č. sa určuje na základe konkrétnych spoločensko-historických kritérií hodnotenia jeho potenciálnych možností predvídať dôsledky vlastnej aktivity. Č. predstavuje konkrétnu formu jednoty psychologického a sociologického opisu aktivity subjektu a možno ju použiť ako jednotku psychologickej analýzy osobnosti. Prostredníctvom č. sa zabezpečuje personalizácia indivídua v systéme medziosobnostných vzťahov.
ČLOVĚK, ČLOVEK - bytosť, ktorá stelesňuje najvyššiu úroveň rozvoja života, subjekt spoločensko-historickej činnosti. Č. ako subjekt i produkt pracovnej činnosti v spoločnosti tvorí systém, v ktorom fyzické a psychické, geneticky dané a počas života získané, biologické a sociálne tvoria neoddeliteľnú jednotu. Č. je predmetom výskumu mnohých vied: antropológie, sociológie, etnografie, pedagogiky, anatómie, fyziológie atď. Psychológia skúma psychiku a jej rozvoj u č. (-> sociogenéza), jeho individuálno-psychologické osobitosti (-> individualita, -> osobnosť), roly, ktoré č. plní v sociálnom živote, činnosť a styk. Takmer celá psychológia sa zameriava na problém č. ako indivídua, včleneného do sociálnych vzťahov, jeho vývinu v priebehu učenia a výchovy, jeho rozvoja v činnosti a styku, predovšetkým v pracovnej činnosti.
RYSY OSOBNOSTI, ČRTY OSOSBNOSTI - stabilné, v rozličných situáciách sa
opakujúce osobitosti správania indivídua. Č. o. sa u rozličných ľudí vyznačujú
rôznou mierou expresívnosti, sú transsituačné (č. o. indivídua sa prejavujú v
ľubovoľnej situácii) a potenciálne merateľné (sú prístupné meraniu pomocou
špeciálnych, na ten účel zostavených dotazníkov a testov). V experimentálnej
psychológii osobnosti sú najväčšmi preskúmané také č. o. ako extraverzia -
introverzia, úzkostlivosť, rigidita, impulzivita. V súčasných výskumoch sa
akceptuje hľadisko, že na pochopenie a predpovedanie individuálnych osobitostí
správania nestačí č. o. iba opisovať, pretože v opise sa zachytávajú iba
všeobecné aspekty prejavov osobnosti (-> osobnosť, -> metódy skúmania
osobnosti).