Č

ČAS (v psychológii) - predmet mnohých teoretických a experimentálnych výskumov. Jeho hlavnými aspektmi sú: psychofyzický aspekt - hladanie mechanizmov psychického odrazu topologických (následnosť, súčasnosť) a metrických (trvanie) charakteristík "fyzického" č.; psychofyziologický aspekt - skúmanie vplyvu biorytmov rôznej úrovne a zákonitostí organizácie "biologického" č. na dynamiku psychických procesov; sociálnopsychologický aspekt - analýza osobitostí odrazu "sociálneho" č. človekom, osobitosti tohto odrazu v rozlič-ných spoločenstvách, kultúrno-historických podmienkach; osobnostno-psychologický aspekt - skúmanie časovej organizácie individuálnej životnej cesty, štruktúry psychologického č. osobnosti. Okrem uvedených aspektov sa vyčleňujú tri úrovne skúmania č.: situačná, biografická a historická. Na situačnej úrovni sa uskutočňuje bezprostredné vnímanie a prežívanie krátkych časových intervalov, ktoré nemožno porovnávať s celkovou dĺžkou ľudského života. Zovšeobecnením týchto vnemov a zážitkov sa utvárajú individuálne koncepcie č. na biografickej úrovni, od narodenia po smrť. Rozlišujú sa koncepcie č. dospelého a dieťaťa, č. predstaviteľov rozličných sociálnych skupín. Výskumy č. na historickej úrovni sa zameriavajú na odhaľovanie zákonitostí toho, ako si osobnosť uvedomuje historickú minulosť a budúcnosť. Tradičnými formami takéhoto uvedomovania je poznanie histórie spoločnosti a poznanie vlastnej genealógie. Historická minulosť a budúcnosť môže preto vo vedomí človeka vystupovať ako jeho vlastná minulosť a budúcnosť, ako možnosť prekonať ohraničenie individuálneho života (-» psychologický čas).

ČINORODOST, ČINORODOSŤ - forma prejavu aktivity subjektu, podmienená jej sociálne významnými výsledkami, za ktoré nesie zodpovednosť sám subjekt i v tom prípade, keď presahujú rámec jeho zámerov. Osobná zodpovednosť subjektu č. sa určuje na základe konkrétnych spoločensko-historických kritérií hodnotenia jeho potenciálnych možností predvídať dôsledky vlastnej aktivity. Č. predstavuje konkrétnu formu jednoty psychologického a sociologického opisu aktivity subjektu a možno ju použiť ako jednotku psychologickej analýzy osobnosti. Prostredníctvom č. sa zabezpečuje personalizácia indivídua v systéme medziosobnostných vzťahov.

ČLOVĚK, ČLOVEK - bytosť, ktorá stelesňuje najvyššiu úroveň rozvoja života, subjekt spoločensko-historickej činnosti. Č. ako subjekt i produkt pracovnej činnosti v spoločnosti tvorí systém, v ktorom fyzické a psychické, geneticky dané a počas života získané, biologické a sociálne tvoria neoddeliteľnú jednotu. Č. je predmetom výskumu mnohých vied: antropológie, sociológie, etnografie, pedagogiky, anatómie, fyziológie atď. Psychológia skúma psychiku a jej rozvoj u č. (-> sociogenéza), jeho individuálno-psychologické osobitosti (-> individualita, -> osobnosť), roly, ktoré č. plní v sociálnom živote, činnosť a styk. Takmer celá psychológia sa zameriava na problém č. ako indivídua, včleneného do sociálnych vzťahov, jeho vývinu v priebehu učenia a výchovy, jeho rozvoja v činnosti a styku, predovšetkým v pracovnej činnosti.

RYSY OSOBNOSTI, ČRTY OSOSBNOSTI - stabilné, v rozličných situáciách sa opakujúce osobitosti správania indivídua. Č. o. sa u rozličných ľudí vyznačujú rôznou mierou expresívnosti, sú transsituačné (č. o. indivídua sa prejavujú v ľubovoľnej situácii) a potenciálne merateľné (sú prístupné meraniu pomocou špeciálnych, na ten účel zostavených dotazníkov a testov). V experimentálnej psychológii osobnosti sú najväčšmi preskúmané také č. o. ako extraverzia - introverzia, úzkostlivosť, rigidita, impulzivita. V súčasných výskumoch sa akceptuje hľadisko, že na pochopenie a predpovedanie individuálnych osobitostí správania nestačí č. o. iba opisovať, pretože v opise sa zachytávajú iba všeobecné aspekty prejavov osobnosti (-> osobnosť, -> metódy skúmania osobnosti).