L

LABILITA (z lat. labilis - kĺzavý, nestály) - maximálny počet impulzov, ktoré môže nervová bunka alebo funkčná štruktúra preniesť za jednotku času bez skreslenia. Diferenciálna psychofyziológia ju považuje za jednu zo základných vlastností nervového systému, charakterizujúcu rýchlosť vzniku a ukončenia nervových procesov.

LABORATORNÍ EXPERIMENT, LABORATÓRNY EXPERIMENT (z lat. laborare - pracovať, experimentum - pokus) - druh experimentu uskutočneného v špeciálne zariadenej miestnosti, čo umožňuje veľmi prísnu kontrolu nezávislých a závislých premenných. Vďaka týmto podmienkam sú výsledky l. e. obyčajne vysoko spoľahlivé a vierohodné (-» validita). Za nedostatok l. e. sa považuje nízka "ekonomická validita" - neprimeranosť reálnym životným si-tuáciám.

LÁSKA - 1. vysoký stupeň kladného emočniého vzťahu, v ktorom sa objekt vzťahu dostáva do centra životných potrieb a záujmov subjektu (1. k vlasti, k matke, k deťom, k hudbe atď.); 2. intenzívny, napätý a relatívne stabilný cit subjektu, ktorý je fyziologicky podmienený sexuálnymi potrebami a prejavuje sa sociálne podmieneným úsilím zapísať sa svojimi osobnostne významnými vlastnosťami do života iného natoľko ( personalizácia), aby uňho vyvolal potrebu odpovedať podobným citom rovnakej intenzity, napätia a stability. Cit l. má hlboko intímny charakter a sprevádzajú ho situačne vyvolávané a premenlivé emócie, ako nežnosť, nadšenie, žiarlivosť a pod., v závislosti od toho, aké individuálno-psychologické vlastnosti má jedinec. Ako rodový pojem l. zahŕňa široký okruh emočných javov, ktoré sa líšia hĺbkou, silou, zameraním na predmet atď., - od relatívne slabých pozitívnych vzťahov (sympatia) až po zážitky, ktoré človeka celkom pohlcujú a dosahujú silu vášne. Sexuálna potreba indivídua, ktorá v konečnom dôsledku zabezpečuje pokračovanie rodu, a l. ako vyšší cit, ktorý umožňuje osobnosti byť pokračovaním, ideálnym obrazom vo významnom inom jedincovi, úzko súvisia a nedajú sa prakticky oddeliť. Nemožno poprieť, že práve fyziologické potreby sú predpokladom vzniku a udržiavania l.; no v dôsledku toho, že v osobnosti človeka sa biologické stiera a vystupuje v zmenenej podobe ako sociálne, l. vo svojich intímnych psychologických charakteristikách predstavuje spo-ločensko-historicky podmienený cit, ktorý špecificky odzrkadľuje osobitosti kultúry a tvorí mravný základ manželských vzťahov v křesťanské kultuře. Skúmanie ontogenézy a funkcií l. ukazuje, že l. hrá významnú úlohu pri utváraní osobnosti a koncepcie "ja". Zistilo sa, že frustrácia v l. vedie k zhoršeniu somatického a psychického stavu. Individuálny cit l. úzko súvisí s tradíciami a normami spoločnosti, s osobitosťami rodinnej výchovy - obe tieto skupiny premenných determinujú spôsob, akým subjekt interpretuje svoj stav. V psychológii sa často skúmala vnútorná štruktúra l. a vzťahy medzi jednotlivými jej prvkami a rozličnými vlastnosťami osobnosti. Zo získaných výsledkov je najdôležitejšie zistenie, že existuje súvislosť medzi schopnosťou ľúbiť a vzťahom subjektu k sebe samému. Tento poznatok a mnohé ďalšie analogické fakty, ako aj úloha l. pri utváraní rodiny sú dôkazom toho, že problematika l. má veľký význam v psychoterapii a psychologickom poradenstve, pri výchove a sebavýchove osobnosti.

LETECKÁ PSYCHOLOGIE, LETECKÁ PSYCHOLÓGIA - odvetvie psychologickej vedy, ktoré skúma psychologické osobitosti rozličných typov leteckej činnosti a ich závislosť od viacerých faktorov: leteckej techniky, psychologických vlastností osobnosti, letových úloh, podmienok letu, výcvikových metód. Cieľom l. p. je skúmať psychologické zákonitosti, ktoré pôsobia pri rozličných druhoch leteckej činnosti, osvojiť si ich a využívať na úspešný výcvik a výchovu letcov. Cieľom výskumov v oblasti l. p. je zdokonaliť organizáciu letov, režim lietania a oddychu, postupy leteckej expertízy. Vytvorila podmienky pre vznik kozmickej psychológie, ktorá má dôležitú úlohu pri prenikaní do vesmíru.

LIBIDO (z lat. libido - snaha) - jeden z ústredných pojmov freudizmu, ktorý sa používa na označenie "hlbinnej", nevedomej psychickej energie indivídua, prameniacej v sexuálnom inštínkte. Skumä sa ako dominantný motív ľudského správania, prejavujúci sa v spoločensky prijateľnej forme vďaka sublimácii, vytesneniu a iným druhom "psychologickej obrany" (-» obrana psychologická). V psychoanalytickej koncepcii C. G. Junga l. označuje iracionálne, sexuálnej podstaty zbavené pudy človeka, ktoré určujú jeho správanie.

LŽIVOST, LŽIVOSŤ - individuálno-psychologická osobitosť, ktorá sa prejavuje vedomým skresľovaním skutočného stavu vecí, snahou vytvoriť nesprávny dojem o faktoch a udalostiach. Ľ. je v rozpore so všeľudskými požiadavkami, ktoré vyplývajú z potreby ľudí mať správnu predstavu o spoločnosti, v ktorej žijú, o konaní ostatných ľudí, ktorých hodnotia, o životných podmienkach, do ktorých sa dostávajú. Od l. treba odlišovať skreslené predstavy, ktoré sú dôsledkom nedosta-točne rozvinutého myslenia, neschopnosti odlíšiť želané od skutočného (pseudologia fantastica u detí). Osobitným prípadom je patologická l., ktorá je spravidla spojená s nekritickým presvedčením o pravdivosti vymyslených tvrdení. L. sa ako spoločenský jav vyskytuje obyčajne pri nepriateľstve, konkurencii a vzájomnej nedôvere u ľudí. Odhaliť l., posúdiť jej prejavy možno pri správnom pochopení motívov a príčin tohto javu. L. ako typ vzťahov a psychologická črta je odstrániteľná výchovou založenou na dôvere.