T
psychologický slovník
T
TÝMOVÉ
SEBEURČENÍ, TÝMOVÉ SEBAURČENIE - výberový vzťah jednotlivcov k vplyvom
konkrétneho sociálneho zoskupenia, akceptujúci či v iných prípadoch odmietajúci
niektoré tieto vplyvy v závislosti od nasledujúcich sprostredkujúcich faktorov:
ideály, ciele činnosti, prijaté sociálne hodnoty, normy atď. (-> skupinové
normy). K. s. je alternatívou tak konformného (-> konformita), ako aj
nekonformného alebo negativistického správania (-» negativizmus). V rozvinutom
týme je k. s. jedným zo znakov utvárania týmu (-» úroveň skupinového rozvoja).
Experimentálny výskum k. s. vyžadu je: 1. odhaliť osoby, ktoré prejavujú
súhlas s názorom skupiny; 2. vystaviť tieto osoby pseudoreálnemu skupinovému
tlaku, ktorý je v rozpore so skutočným názorom skupiny, t. j. nezodpovedá
prijatým skupinovým normám a hodnotám. V takýchto podmienkach možno odlíšiť
konformných jedincov od jedincov, ktorí majú k. s.
TALENT (z gréc. talanton - pôvodne váha, miera, neskôr v prenesenom význame - úroveň schopností) - vysoká úroveň rozvoja schopností, predovšetkým špeciálnych (-> schopnosti špeciálne). O t. sa usudzuje 11a základe výsledkov činnosti človeka, ktoré sa vyznačujú novosťou, originalitou prístupu. T. človeka, usmerňovaný silnou potrebou tvorivosti, vždy odzrkadľuje určité spoločenské požiadavky. V dôsledku toho má pri rozvoji t. človeka významnú úlohu jeho svetonázor a postoj voči spoločnosti.
TEMPERAMENT (z lat. temperamentum - primeraný vzťah častí, primeranosť) - charakteristika jedinca na základe jeho dynamických osobitostí: intenzity, rýchlosti, tempa, rytmu psychických procesov a stavov. Dva komponenty t. - aktivita a emocionalita sú prítomné vo väčšine klasifikácií a teórií t. Aktivita správania charakterizuje stupeň energickosti, snahy, rýchlosti a naopak pomalosti, inertnosti. Emocionalita charakterizuje osobitosti priebehu emócií, citov, nálad a ich kvalitu: polaritu (kladnú a zápornú) a modalitu (radosť, žiaľ, strach, hnev, smútok atď.). Rozlišuje sa vlastný t. ako súbor stálych psychodynamických vlastností, ktoré sa prejavujú v činnosti a správaní, a jeho organický základ. Známe sú tri hlavné systémy objasnenia podstaty tohto základu, z ktorých prvé dva sú zaujímavé iba z historického hľadiska. Prvý systém (humorálny) vysvetľoval stav organizmu vzájomným pomerom rozličných štiav (tekutín), podľa čoho určoval štyri typy t.: sangvinik, cholerik, melancholik a flegmatik (Hippokrates, Galenos a i.); táto terminológia sa začala všeobecne používať. Druhý systém (konštitučný) vychádza z rozdielov v konštitúcii organizmu - jeho fyzickej stavby, pomeru jeho jednotlivých častí, rozličných tkanív (E. Kretschmer, W. H. Sheldon a i.). Tretí systém spája typy t. s činnosťou centrálneho nervového systému. I. P. Pavlov vo svojom učení o pôsobení centrálneho nervového systému na dynamické osobitosti správania vyčleňuje tri základné vlastnosti nervového systému - silu, rovnováhu, pohyblivosť procesov vzruchu a útlmu - a ich štyri základné kombinácie v podobe štyroch typov vyššej nervovej činnosti: 1. silný, vyrovnaný, pohyblivý; silný, vyrovnaný, nepohyblivý; 3. silný, nevyrovnaný; 4. slabý. Prvému typu zodpovedá t. sangvinika, druhému flegmatika, tretiemu cholerika, štvrtému melancholika. Napriek tomu možno uvedené štyri typy t. ako najzovšeobecnenejšie typy používať na skúmanie individuality. T. je pomerne stály a vplyvom prostredia a výchovy sa až tak nemení; napriek tomu sa však mení v ontogenéze. T. nevystihuje obsahovú stránku osobnosti (smer motivácie, hodnotové orientácie, svetonázor) a bezprostredne neurčuje jej obsahové črty. Vlastnosti t. však môžu podporovať formovanie určitých črt osobnosti, ale mu aj brániť, pretože t. môže modifikovať význam faktorov prostredia a výchovných pôsobení, od ktorých v rozhodujúcej miere závisí formovanie osobnosti.
TESTOVÁNÍ, testovanie (z angl. test - pokus, skúška) - metóda psychodiagnostiky, ktorá využíva štandardizované otázky a úlohy (testy) s určitou škálou významov. Uplatňuje sa pri štandardizovanom meraní individuálnych rozdielov, a to najmä v týchto oblastiach: a) vzdelávanie - v súvislosti s predĺžením vzdelávania a čoraz zložitejšími učebnými osnovami; b) odborná príprava a výber - v súvislosti so zvyšovaním tempa rastu a zložitosti výroby; c) psychologické poradenstvo - v súvislosti so zrýchľovaním dynamiky sociálnych procesov. T. umožňuje s určitou pravdepodobnosťou stanoviť úroveň rozvoja nevyhnutných návykov, poznatkov, osobnostných vlastností atď. u indivídua. T. má tri etapy: 1. výber testu (daný cieľom t. a stupňom spoľahlivosti a validity testu); 2. jeho realizácia (daná inštrukciou k testu); 3. interpretácia výsledkov (vymedzená teoretickou koncepciou vzťahujúcou sa na predmet t.). Všetky tri etapy vyžadujú účasť kvalifikovaného psychológa.
TESTY INTELIGENČNÍ, TESTY INTELIGENČNÉ - metódy psychodiagnostiky, ktoré sa značne rozšírili v USA a v niektorých ďalších krajinách a ktoré zisťujú stupeň ovládania činnosti s verbálnym (slovným), číselným a obrazovým materiálom. Vznik t. i. sa obyčajne spája so sériou testov, ktoré vypracoval A. Binet so svojimi spolupracovníkmi. Výsledky testovania sa často vyjadrujú kvantitatívne v podobe inteligenčného kvocientu (IQ). V súčasnosti mnohí bádatelia usudzujú, že t. zachytávajú mieru adaptácie indivídua na kultúru daného sociálneho spoločenstva, ktoré sa prejavuje v obsahu t. i. aj v samej procedúre testovania. Keď autori t. i. určujú operácie a úlohy týchto testov, vychádzajú fakticky z koncepcie požiadaviek, ktoré kladie sociálne spoločenstvo na rozumový vývin "priemerného jedinca" - člena tohto spoločenstva. Úspešná absolvovanie t. i. však považujú za predpoklad úspešného prispôsobenia sa týmto požiadavkám.
TESTY OSOBNOSTNÍ, TESTY OSOSBNOSTNÉ -» metódy skúmania osobnosti
TESTY PROJEKČNÍ, TESTY PROJEKČNÉ (z lat. projectio - hádzanie dopredu) - súhrn metodík určených na celostné skúmanie osobnosti a založených na psychologickej interpretácii výsledkov projekcie. Projekcia sa v danom prípade nechápe len ako prostriedok psychologickej obrany, ale aj ako determinovanosť vnímania pamäťovými stopami po predchádzajúcich vnemoch. Subjekt, ktorý sa nachádza v určitej situácii, ju vo svojom vnímaní pretvára podľa svojej individuality (napr. obrázok interpretuje v súlade so svojimi osobnostnými vlastnosťami). T. p. môžu byť asociačné (napr. nedokončené vety alebo poviedky) a expresívne (psychodráma, kreslenie na voľnú tému, hra atď.). Jeden z najrozšírenejších asociačných testov vypracoval H. Rorschach. Zvolil takých 10 stimulov - atramentových škvŕn, na ktoré vyšetrovaní dávali najtypickejšie odpovede. Obrázky sa postupne predkladajú vyšetrovanému, ktorého úlohou je odpovedať, čomu sa podobajú, čo mu pripomínajú. Mnohí psychológovia považujú t. p. za najhodnotnejšie osobnostné testy (-> metódy výskumu osobnosti), pretože dokážu "portrétovať" celú individualitu, umožňujú skúmať emočné vlastnosti vyšetrovaného, neurotické reakcie atď. Veľkou prednosťou t. p. je, že uľahčujú prejav takých obsahov vnútorného sveta subjektu, ktoré nedokáže vyjadriť priamo, a umožňujú zorientovať sa v zložitých vlastnostiach osobnosti, ktoré sa nedajú presne hodnotiť. T. p. vyžadujú rozsiahlu teoretickú prípravu psychológa a praktické skúsenosti s používaním metodiky.
TESTY TVOŘIVOSTI, TESTY TVORIVOSTI - súhrn metodík na skúmanie a hodnotenie tvorivých schopností osobnosti. Schopnosť produkovať neobvyklé myšlienky, odkláňať sa od tradičných schém myslenia, rýchlo riešiť problémové situácie bola vyčlenená ako osobitný druh intelektových schopností a označená ako tvorivosť. Faktory tvorivosti sa skúmajú v dvoch smeroch: 1. analýza životných skúseností a individuálnych osobitostí tvorivej osobnosti (osobnostné faktory); 2. analýza tvorivého myslenia a jeho produktov (faktory tvorivosti - rýchlosť, presnosť, pružnosť myslenia, citlivosť na problémy, originalita, vynaliezavosť, konštruktívnosť pri riešení problémov atď.). Otázka tvorivosti ako samostatnej, od inteligencie nezávislej vlastnosti zostáva nedoriešená. Nenašli sa ani spoľahlivé metódy na meranie tvorivosti. Aj keď úspešné zvládnutie úloh, možno považovať za jeden z dôkazov tvorivých schopností, nevyriešenie týchto úloh ešte neznamená, že daný jedinec nemá tvorivé schopnosti. Tvorivosť sa mení v ontogenéze, podlieha vonkajším vplyvom, čo zapríčiňuje nízku prognostickú hodnotu existujúcich t. t., ich nedostatočnú spoľahlivosť. Tvorivé úspechy vo všetkých oblastiach ľudskej činnosti vyžadujú kombináciu schopností a vlastností osobnosti.
TESTY VÝKONOVÉ, jedna z metodík psychodiagnostiky, pomocou ktorej sa určuje, do akej miery si vyšetrovaná osoba osvojila konkrétne poznatky, zručnosti, návyky. T. v. sa podobajú testom špeciálnych schopností (-> testy tvorivosti), na rozdiel od nich však zisťujú to, čo si vyšetrovaná osoba osvojila, a nie zovšeobecnené schopnosti, ktoré nemajú konkrétny obsah a vznikli ako výsledok rôznorodých životných skúseností. T. v. sa delia na testy zručnosti, písomné a ústne testy. Testy zručnosti sú zamerané na odhalenie schopnosti vykonávať činnosť s prístrojmi (nástrojmi), materiálom. Pri písomných testoch sa vypĺňajú osobitné záznamové hárky. Vyšetrovaná osoba má za úlohu vybrať spomedzi niekoľkých odpovedí tú správnu alebo znázorniť graficky situáciu opísanú v otázke, nájsť na obrázku určitú situáciu alebo detail, ktorý predstavuje správne riešenie danej otázky. Ústne t. v. pozostávajú z vopred pripravených otázok, na ktoré vyšetrovaná osoba odpovedá, pričom treba predvídať ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť z nedostatku skúseností pri formulovaní odpovede. T. v. sa uplatňujú tak vo všeobecnej, ako aj odbornej výučbe.
TOLERANCE, TOLERANCIA (z lat. tolerantia - trpezlivosť) - chýbajúca alebo slabá reakcia na nejaký nepriaznivý faktor v dôsledku zníženej citlivosti na jeho pôsobenie. Napr. t. voči ohrozeniu sa prejavuje zvýšením prahu emočnej reakcie na situáciu ohrozenia, navonok zasa vo vytrvalosti, sebaovládaní, schopnosti dlhodobo znášať nepriaznivé pôsobenie bez zníženia adaptačných možností (-> adaptácia).
TRÉNINK, TRÉNING sociálnopsychologický (z angl. to train - trénovať) - aplikované odvetvie sociálnej psychológie, ktoré je súborom skupinových metód na utváranie schopností a návykov sebapoznania, styku a interakcie ľudí v skupine. V t. s. sa najväčšmi uplatňuje skupinová diskusia a rolová hra v rozličných modifikáciách a kombináciách (-> T-skupi- na, -> psychoterapia skupinová). T. s. sa využíva tak pri utváraní a zdokonaľovaní celkovej schopnosti komunikovať (napr. u ľudí, ktorí majú ťažkosti pri styku), ako aj pri vypracúvaní špecifických komunikačných návykov u predstaviteľov tých profesií, ktoré si vyžadujú neustály kontakt s inými ľuďmi (napr. u vedúcich pracovníkov, pedagógov, lekárov, trénerov atď.).
TVOŘIVOST, TVORIVOSŤ - činnosť, ktorej výsledkom sú nové materiálne a duchovné hodnoty. T. je vo svojej podstate kultúrno-historický jav, pričom má aj psychologickú stránku: osobnostnú a procesuálnu. T. vyžaduje od jedinca schopnosti, motívy, poznatky a zručnosti, vďaka ktorým sa vytvára nový, originálny a jedinečný produkt. Pri skúmaní týchto vlastností osobnosti sa odhalila dôležitá úloha fantázie, intuície, nevedomých prvkov rozumovej aktivity, ako aj potreby sebarealizácie osobnosti, potreby odhaliť a rozšíriť svoje tvorivé možnosti. T. ako proces sa pôvodne skúmala na základe sebapozorovania umelcov a vedcov, kde sa osobitná úloha pripisovala "vnuknutiu", "osvieteniu", inšpirácii, vhľadu a podobným stavom, ktoré akoby nahradzovali myslenie. Angl. vedec Wallas vyčlenil štyri štádiá procesu t.: príprava, dozrievanie, osvietenie a kontrola. Za ústredný špecificky tvorivý moment sa považovalo osvietenie - intuitívne postihnutie hľadaného výsledku. Experimentálne výskumy ukázali, že intuitívne riešenie vzniká v predmetnej činnosti, ktorú možno objektívne analyzovať. ide o špecifikum psychickej regulácie procesu t. a o nadvedomí ako o veľmi vysokej koncentrácii duchovných síl osobnosti pri vzniku produktu t. S rozvojom kybernetiky sa uskutočňujú pokusy modelovať procesy t. na počítači (heuristické programovanie). Zároveň možnosť formalizácie rozumových operácií na technických zariadeniach výrazne zvýšila záujem o procesy t., ktoré sa nedajú formalizovať. Keďže od procesov t. je závislý vedecko-technický pokrok (objavy, vynálezy atď.), úsilie psychológov sa zameralo na vypracovanie metód diagnostiky tvorivých schopností a stimulácie t. (-» napr. brainstorming). T. je podmienená tou sférou, v ktorej sa realizuje (výroba, technika, umenie, veda, politika, pedagogika atď.), čo si vyžaduje odhaľovať psychologické osobitosti t. v každej tejto sfére, ako aj vzťahy medzi nimi.
TVRDOHLAVOST, TVRDOHLAVOSŤ - vlastnosť správania (v ustálenej podobe - črta charakteru), narušenie vôle indivídua, ktoré sa prejavuje v snahe konať vždy podľa svojho, napriek rozumným dôvodom, prosbám, radám, odporúčaniam iných ľudí. T. môžu vyvolať pocity urážky, zlosti, hnevu, pomsty. V detskom veku môže byť t. (detský vzdor) formou protestu, ktorý vyjadruje nespokojnosť s neodôvodneným potláčaním rozvíjajúcej sa samostatnosti a iniciatívy dieťaťa.