T

TÝMOVÉ SEBEURČENÍ, TÝMOVÉ SEBAURČENIE - výberový vzťah jednotlivcov k vplyvom konkrétneho sociálneho zoskupenia, akceptujúci či v iných prípadoch odmietajúci niektoré tieto vplyvy v závislosti od nasledujúcich sprostredkujúcich faktorov: ideály, ciele činnosti, prijaté sociálne hodnoty, normy atď. (-> skupinové normy). K. s. je alternatívou tak konformného (-> konformita), ako aj nekonformného alebo negativistického správania (-» negativizmus). V rozvinutom týme je k. s. jedným zo znakov utvárania týmu (-» úroveň skupinového rozvoja). Experimentálny výskum k. s. vyžadu je: 1. odhaliť osoby, ktoré prejavujú súhlas s názorom skupiny; 2. vystaviť tieto osoby pseudoreálnemu skupinovému tlaku, ktorý je v rozpore so skutočným názorom skupiny, t. j. nezodpovedá prijatým skupinovým normám a hodnotám. V takýchto podmienkach možno odlíšiť konformných jedincov od jedincov, ktorí majú k. s.

TALENT (z gréc. talanton - pôvodne váha, miera, neskôr v prenesenom význame - úroveň schopností) - vysoká úroveň rozvoja schopností, predovšetkým špeciálnych (-> schopnosti špeciálne). O t. sa usudzuje 11a základe výsledkov činnosti človeka, ktoré sa vyznačujú novosťou, originalitou prístu­pu. T. človeka, usmerňovaný silnou potre­bou tvorivosti, vždy odzrkadľuje určité spo­ločenské požiadavky. V dôsledku toho má pri rozvoji t. človeka významnú úlohu jeho svetonázor a postoj voči spoločnosti.

TEMPERAMENT (z lat. temperamentum - primeraný vzťah častí, primeranosť) - cha­rakteristika jedinca na základe jeho dyna­mických osobitostí: intenzity, rýchlosti, tempa, rytmu psychických procesov a sta­vov. Dva komponenty t. - aktivita a emo­cionalita sú prítomné vo väčšine klasifikácií a teórií t. Aktivita správania charakterizuje stupeň energickosti, snahy, rýchlosti a na­opak pomalosti, inertnosti. Emocionalita charakterizuje osobitosti priebehu emócií, citov, nálad a ich kvalitu: polaritu (kladnú a zápornú) a modalitu (radosť, žiaľ, strach, hnev, smútok atď.). Rozlišuje sa vlastný t. ako súbor stálych psychodynamických vlastností, ktoré sa prejavujú v činnosti a správaní, a jeho organický základ. Známe sú tri hlavné systémy objasnenia podstaty tohto základu, z ktorých prvé dva sú zaují­mavé iba z historického hľadiska. Prvý systém (humorálny) vysvetľoval stav orga­nizmu vzájomným pomerom rozličných štiav (tekutín), podľa čoho určoval štyri typy t.: sangvinik, cholerik, melancholik a flegmatik (Hippokrates, Galenos a i.); táto terminológia sa začala všeobecne používať. Druhý systém (konštitučný) vychádza z roz­dielov v konštitúcii organizmu - jeho fyzic­kej stavby, pomeru jeho jednotlivých častí, rozličných tkanív (E. Kretschmer, W. H. Sheldon a i.). Tretí systém spája typy t. s činnosťou centrálneho nervového systému. I. P. Pavlov vo svojom učení o pôsobení centrálneho nervového systému na dyna­mické osobitosti správania vyčleňuje tri zá­kladné vlastnosti nervového systému - silu, rovnováhu, pohyblivosť procesov vzruchu a útlmu - a ich štyri základné kombinácie v podobe štyroch typov vyššej nervovej činnosti: 1. silný, vyrovnaný, pohyblivý; silný, vyrovnaný, nepohyblivý; 3. silný, nevyrovnaný; 4. slabý. Prvému typu zodpo­vedá t. sangvinika, druhému flegmatika, tretiemu cholerika, štvrtému melancholika. Napriek tomu možno uvedené štyri typy t. ako najzovšeobecnenejšie typy používať na skúmanie in­dividuality. T. je pomerne stály a vplyvom prostredia a výchovy sa až tak nemení; napriek tomu sa však mení v ontogenéze. T. nevystihuje obsahovú stránku osobnosti (smer motivácie, hodnotové orientácie, sve­tonázor) a bezprostredne neurčuje jej obsa­hové črty. Vlastnosti t. však môžu podporo­vať formovanie určitých črt osobnosti, ale mu aj brániť, pretože t. môže modifikovať význam faktorov prostredia a výchovných pôsobení, od ktorých v rozhodujúcej miere závisí formovanie osobnosti.

TESTOVÁNÍ, testovanie (z angl. test - pokus, skúška) - metóda psychodiagnostiky, ktorá využíva štandardizované otázky a úlohy (testy) s ur­čitou škálou významov. Uplatňuje sa pri štandardizovanom meraní individuálnych rozdielov, a to najmä v týchto oblastiach: a) vzdelávanie - v súvislosti s predĺžením vzdelávania a čoraz zložitejšími učebnými osnovami; b) odborná príprava a výber - v súvislosti so zvyšovaním tempa rastu a zložitosti výroby; c) psychologické pora­denstvo - v súvislosti so zrýchľovaním dy­namiky sociálnych procesov. T. umožňuje s určitou pravdepodobnosťou stanoviť úro­veň rozvoja nevyhnutných návykov, po­znatkov, osobnostných vlastností atď. u in­divídua. T. má tri etapy: 1. výber testu (daný cieľom t. a stupňom spoľahlivosti a validity testu); 2. jeho realizácia (daná inštrukciou k testu); 3. interpretácia výsled­kov (vymedzená teoretickou koncepciou vzťahujúcou sa na predmet t.). Všetky tri etapy vyžadujú účasť kvalifikovaného psy­chológa.

TESTY INTELIGENČNÍ, TESTY INTELIGENČNÉ - metódy psychodiag­nostiky, ktoré sa značne rozšírili v USA a v niektorých ďalších krajinách a ktoré zisťujú stupeň ovládania činnosti s verbálnym (slovným), číselným a obrazo­vým materiálom. Vznik t. i. sa obyčajne spája so sériou testov, ktoré vypracoval A. Binet so svojimi spolupracovníkmi. Výsled­ky testovania sa často vyjadrujú kvantitatív­ne v podobe inteligenčného kvocientu (IQ). V súčasnosti mnohí bádatelia usudzujú, že t. zachytávajú mieru adaptácie indivídua na kultúru daného sociálneho spoločenstva, ktoré sa prejavuje v obsahu t. i. aj v samej procedúre testovania. Keď autori t. i. určujú operácie a úlohy týchto testov, vychádzajú fakticky z koncepcie požiadaviek, ktoré kladie sociálne spoločenstvo na rozumový vývin "priemerného jedinca" - člena tohto spoločenstva. Úspešná absolvovanie t. i. však považujú za predpoklad úspešného prispôsobenia sa týmto požiadavkám.

TESTY OSOBNOSTNÍ, TESTY OSOSBNOSTNÉ -» metódy skúmania osobnosti

TESTY PROJEKČNÍ, TESTY PROJEKČNÉ (z lat. projectio - hádza­nie dopredu) - súhrn metodík určených na celostné skúmanie osobnosti a založených na psychologickej interpretácii výsledkov projekcie. Projekcia sa v danom prípade nechápe len ako prostriedok psychologickej obrany, ale aj ako determinovanosť vnímania pamäťovými stopami po predchádzajúcich vnemoch. Subjekt, ktorý sa nachádza v určitej situácii, ju vo svojom vnímaní pretvára podľa svojej individuality (napr. obrázok interpretuje v súlade so svojimi osobnostnými vlastnos­ťami). T. p. môžu byť asociačné (napr. nedokončené vety alebo poviedky) a expre­sívne (psychodráma, kreslenie na voľnú té­mu, hra atď.). Jeden z najrozšírenejších asociačných testov vypracoval H. Rorschach. Zvolil takých 10 stimulov - atra­mentových škvŕn, na ktoré vyšetrovaní dá­vali najtypickejšie odpovede. Obrázky sa postupne predkladajú vyšetrovanému, kto­rého úlohou je odpovedať, čomu sa podo­bajú, čo mu pripomínajú. Mnohí psycho­lógovia považujú t. p. za najhodnotnejšie osobnostné testy (-> metódy výskumu osob­nosti), pretože dokážu "portrétovať" celú individualitu, umožňujú skúmať emočné vlastnosti vyšetrovaného, neurotické reak­cie atď. Veľkou prednosťou t. p. je, že uľahčujú prejav takých obsahov vnútorného sveta subjektu, ktoré nedokáže vyjadriť priamo, a umožňujú zorientovať sa v zloži­tých vlastnostiach osobnosti, ktoré sa neda­jú presne hodnotiť. T. p. vyžadujú rozsiahlu teoretickú prípravu psychológa a praktické skúsenosti s používaním metodiky.

TESTY TVOŘIVOSTI, TESTY TVORIVOSTI - súhrn metodík na skú­manie a hodnotenie tvorivých schopností osobnosti. Schopnosť produkovať neobvyk­lé myšlienky, odkláňať sa od tradičných schém myslenia, rýchlo riešiť problémové situácie bola vyčlenená ako osobitný druh intelektových schopností a označená ako tvorivosť. Faktory tvorivosti sa skúmajú v dvoch smeroch: 1. analýza životných skúseností a individuálnych osobitostí tvori­vej osobnosti (osobnostné faktory); 2. ana­lýza tvorivého myslenia a jeho produktov (faktory tvorivosti - rýchlosť, presnosť, pružnosť myslenia, citlivosť na problémy, originalita, vynaliezavosť, konštruktívnosť pri riešení problémov atď.). Otázka tvori­vosti ako samostatnej, od inteligencie nezá­vislej vlastnosti zostáva nedoriešená. Ne­našli sa ani spoľahlivé metódy na meranie tvorivosti. Aj keď úspešné zvládnutie úloh, možno považovať za jeden z dôkazov tvorivých schopností, nevyriešenie týchto úloh ešte neznamená, že daný jedinec nemá tvorivé schopnosti. Tvorivosť sa mení v ontogenéze, podlieha vonkajším vplyvom, čo zapríčiňuje nízku prognostickú hodnotu existujúcich t. t., ich nedostatočnú spoľahli­vosť. Tvorivé úspechy vo všetkých oblas­tiach ľudskej činnosti vyžadujú kombináciu schopností a vlastností osobnosti.

TESTY VÝKONOVÉ, jedna z metodík psychodiagnostiky, pomocou ktorej sa určuje, do akej miery si vyšetrovaná osoba osvojila konkrétne poznatky, zručnosti, návyky. T. v. sa podobajú testom špeciálnych schop­ností (-> testy tvorivosti), na rozdiel od nich však zisťujú to, čo si vyšetrovaná osoba osvojila, a nie zovšeobecnené schopnosti, ktoré nemajú konkrétny obsah a vznikli ako výsledok rôznorodých životných skúsenos­tí. T. v. sa delia na testy zručnosti, písomné a ústne testy. Testy zručnosti sú zamerané na odhalenie schopnosti vykonávať činnosť s prístrojmi (nástrojmi), materiálom. Pri pí­somných testoch sa vypĺňajú osobitné zá­znamové hárky. Vyšetrovaná osoba má za úlohu vybrať spomedzi niekoľkých odpove­dí tú správnu alebo znázorniť graficky situ­áciu opísanú v otázke, nájsť na obrázku určitú situáciu alebo detail, ktorý predstavu­je správne riešenie danej otázky. Ústne t. v. pozostávajú z vopred pripravených otázok, na ktoré vyšetrovaná osoba odpovedá, pri­čom treba predvídať ťažkosti, ktoré môžu vzniknúť z nedostatku skúseností pri formu­lovaní odpovede. T. v. sa uplatňujú tak vo všeobecnej, ako aj odbornej výučbe.

TOLERANCE, TOLERANCIA (z lat. tolerantia - trpezlivosť) - chýbajúca alebo slabá reakcia na nejaký nepriaznivý faktor v dôsledku zníženej citli­vosti na jeho pôsobenie. Napr. t. voči ohroze­niu sa prejavuje zvýšením prahu emočnej reakcie na situáciu ohrozenia, navonok zasa vo vytrvalosti, sebaovládaní, schopnosti dl­hodobo znášať nepriaznivé pôsobenie bez zníženia adaptačných možností (-> adap­tácia).

TRÉNINK, TRÉNING sociálnopsychologický (z angl. to train - trénovať) - aplikované odvetvie sociálnej psychológie, ktoré je súborom sku­pinových metód na utváranie schopností a návykov sebapoznania, styku a interakcie ľudí v skupine. V t. s. sa najväčšmi uplatňuje skupinová diskusia a rolová hra v rozličných modifikáciách a kombináciách (-> T-skupi- na, -> psychoterapia skupinová). T. s. sa využíva tak pri utváraní a zdokonaľovaní celkovej schopnosti komunikovať (napr. u ľudí, ktorí majú ťažkosti pri styku), ako aj pri vypracúvaní špecifických komunikač­ných návykov u predstaviteľov tých profe­sií, ktoré si vyžadujú neustály kontakt s iný­mi ľuďmi (napr. u vedúcich pracovníkov, pedagógov, lekárov, trénerov atď.).

TVOŘIVOST, TVORIVOSŤ - činnosť, ktorej výsledkom sú nové materiálne a duchovné hodnoty. T. je vo svojej podstate kultúrno-historický jav, pričom má aj psychologickú stránku: osob­nostnú a procesuálnu. T. vyžaduje od jedin­ca schopnosti, motívy, poznatky a zručnosti, vďaka ktorým sa vytvára nový, originálny a jedinečný produkt. Pri skúmaní týchto vlastností osobnosti sa odhalila dôležitá úlo­ha fantázie, intuície, nevedomých prvkov rozumovej aktivity, ako aj potreby sebarea­lizácie osobnosti, potreby odhaliť a rozšíriť svoje tvorivé možnosti. T. ako proces sa pôvodne skúmala na základe sebapozorovania umelcov a vedcov, kde sa osobitná úloha pripisovala "vnuknutiu", "osvieteniu", in­špirácii, vhľadu a podobným stavom, ktoré akoby nahradzovali myslenie. Angl. vedec Wallas vyčlenil štyri štádiá procesu t.: príprava, dozrievanie, osvietenie a kontro­la. Za ústredný špecificky tvorivý moment sa považovalo osvietenie - intuitívne po­stihnutie hľadaného výsledku. Experimen­tálne výskumy ukázali, že intuitívne rieše­nie vzniká v predmetnej činnosti, ktorú možno objektívne analyzovať. ide o špecifikum psychickej regulácie procesu t. a o nadvedomí ako o veľmi vysokej koncen­trácii duchovných síl osobnosti pri vzniku produktu t. S rozvojom kybernetiky sa uskutočňujú pokusy modelovať procesy t. na počítači (heuristické programovanie). Zároveň možnosť formalizácie rozumových operácií na technických zariadeniach vý­razne zvýšila záujem o procesy t., ktoré sa nedajú formalizovať. Keďže od proce­sov t. je závislý vedecko-technický pokrok (objavy, vynálezy atď.), úsilie psycholó­gov sa zameralo na vypracovanie metód diagnostiky tvorivých schopností a stimulá­cie t. (-» napr. brainstorming). T. je pod­mienená tou sférou, v ktorej sa realizuje (výroba, technika, umenie, veda, politika, pedagogika atď.), čo si vyžaduje odhaľovať psychologické osobitosti t. v každej tejto sfére, ako aj vzťahy medzi nimi.

TVRDOHLAVOST, TVRDOHLAVOSŤ - vlastnosť správania (v ustálenej podobe - črta charakteru), na­rušenie vôle indivídua, ktoré sa prejavuje v snahe konať vždy podľa svojho, napriek rozumným dôvodom, prosbám, radám, od­porúčaniam iných ľudí. T. môžu vyvolať pocity urážky, zlosti, hnevu, pomsty. V det­skom veku môže byť t. (detský vzdor) formou protestu, ktorý vyjadruje nespo­kojnosť s neodôvodneným potláčaním roz­víjajúcej sa samostatnosti a iniciatívy dieťaťa.