B
psychologický slovník

B

BARIÉRA SMYSLOVÁ, BARIÉRA ZMYSLOVÁ (z franc. barriére - pre¬kážka) - rozdielnosť významov vyjadrenej požiadavky, prosby, príkazu atď. u partnerov v styku, ktorá prekáža ich vzájomnému pochopeniu a spolupráci. B. z. vzniká napr. pri vzájomnom vzťahu medzi dospelým a dieťaťom; dieťa totiž požiadavky dospelého, napriek tomu, že ich správne chápe, odmieta, pretože nezodpovedajú jeho skúsenosti, názorom, vzťahom, jeho vlastnému systému osobnostných zmyslov.

BARIÉRY PSYCHOLOGICKÉ - psychický stav, ktorý sa prejavuje v neadekvátnej pasivite subjektu a bráni mu vykonávať určité činnosti. Émočný mechanizmus b. p. spočíva v zosilnení záporných zážitkov a postojov - hanby, pocitu viny, strachu, úzkosti, nízkeho sebahodnotenia - asociovaných s úlohou (napr. "tréma pred vystúpením"). V sociálnom správaní indivídua vystupujú b. p. ako komunikačné bariéry (bariéry v styku), ktoré sa prejavujú nedostatkom empátie, flexibility medziosobnostných sociálnych postojov atď., a tiež ako zmyslové bariéry (-> bariéra zmyslová).

BDĚNÍ, BDENIE - v správaní sa prejavujúca aktivácia nervového systému, jeho funkčného stavu pri istej činnosti, ktorú indivíduum realizuje. V cykle spánok - b. sa rozlišujú nasledujúce úrovne b.: krajné vypätie; aktívne b.; pokojné b.; driemoty, ktoré s poklesom b. prechádzajú do spánku. Každá úroveň b. sa vyznačuje istým pomerom medzi vegetatívnou, motorickou a elektroencefalografickou aktiváciou.

BIOGENETICKÝ ZÁKON (v psychológii) (z gréc. bios - život, genesis - zrod) - prenos zákonitostí, ktoré stanovili nem. prírodovedci F. Muller a E. Haeckel pre vzťahy medzi ontogenézou (individuálnym vývinom organizmu) a fylogenézou (historickým vývojom organizmov), na psychický vývin dieťaťa. Pritom sa neoprávnene tvrdí, že v ontogenéze detskej psychiky sa reprodukujú hlavné štádiá biologickej evolúcie a etapy kultúmo-historického vývoja ľudstva (J. M. Baldwin, K. Buhler, S. Hall, W. Stern a ď.). Na základe týchto názorov sa uznáva predurčenosť priebehu psychického vývinu dieťaťa a ignoruje sa konkrétno-historický charakter tohto procesu, jeho závislosť od foriem a spôsobov interakcie dieťaťa s okolitým svetom (predovšetkým s dospelými), od charakteru a obsahu jeho vlastnej činnosti (-> vývinová psychológia).

BIORYTMY MOZKU, BIORYTMY MOZGU (z gréc. bios - život, rhytmos - rovnomerné striedanie) - jeden z druhov bazálnej alebo spontánnej elektrickej aktivity mozgu. Biorytmus predstavuje pravidelnú alebo rytmickú aktivitu, ktorá sa vyznačuje dlhodobým opakovaním istej vlny bez podstatnej zmeny vo frekvencii jej opakovania. V určitom stave organizmu (mentálna záťaž, emočné napätie, spánok atď.) sa registrujú b. m. s určitou frekvenciou a určitou povahou. Okrem b. m. sa rozlišuje nepravidelná alebo arytmická aktivita mozgu, ktorá pozostáva z vín rôznej dĺžky a amplitúdy, a paroxyzmálna aktivita ako skupina vín a komplexov, ktorých amplitúda náhle stúpa a klesá.

BLUD - skutočnosti nezodpovedajúce predstavy a úsudky, o nesprávnosti ktorých subjekt nemožno presvedčiť, keďže je patologicky presvedčený o ich správnosti. B. je symptómom mnohých psychických ochorení a má veľmi rôznorodý obsah: b. prenasledovania, obáv z otrávenia, žiarlivosti, velikášstva atď. Rozlišujú sa dva druhy b.: pri prvom je narušená kognitívna sféra - chorý si posilňuje svoj skreslený úsudok mnohými subjektívnymi dôkazmi, z ktorých má vytvorený "logický" systém; pri druhom je narušená senzorická sféra - b. chorého má obrazný charakter a prevláda v ňom snenie a fantázie. V niektorých prípadoch je b. sprevádzaný afektívnymi prejavmi strachu, nemotivovanej úzkosti, pocitmi nejasného nebezpečenstva (napr. paranoidný b. prenasledovania, pri ktorom si chorý každý posunok a skutok okolia vysvetľuje ako "spiknutie, dávanie si znamení" atď., preto sa snaží utiecť, schovať sa a pod.). B. treba nevyhnutne odlišovať od fanatických ideí, pri ktorých určitý reálny životný problém nadobúda vo vedomí psychicky zdravého subjektu mimoriadny význam (fanatizmus).

BOLEST, BOLESŤ - psychický stav, ktorý vzniká v dôsledku mimoriadne silných alebo poškodzujúcich účinkov na organizmus, ohrozujúcich jeho existenciu alebo celostnosť. Je jedným z najcennejších výsledkov evolúcie živočíšneho sveta. B. má osobitne veľký klinický význam ako symptóm poruchy normálneho priebehu fyziologických procesov, keďže celý rad patologických procesov ľudského organizmu sa ohlasuje bolestivými pocitmi ešte pred vznikom vonkajších symptómov ochorenia. Z emočného hľadiska má prežívanie pocitu bolesti ubíjajúci a deprimujúci charakter, niekedy charakter utrpenia; je stimulom pre rôznorodé obran¬ né reakcie zamerané na odstránenie von-kajších alebo vnútorných podnetov, ktoré tento pocit vyvolali. Pocity b. vznikajú v centrálnom nervovom systéme spojením procesov začínajúcich sa v receptoroch kože alebo vnútorných orgánov, od ktorých sa impulzy špeciálnymi dráhami dostávajú do podkôrových systémov mozgu, vstupujúcich do dynamickej interakcie s kôrovými procesmi vo veľkých mozgových hemisférach. Reakcia na b. predstavuje najinertnej- šiu a najsilnejšiu nepodmienenú reakciu. Pociťovanie b. do istej miery podlieha vplyvu vyšších psychických procesov, ktoré súvisia s činnosťou kôry a závisia od takých osobnostných črt, ako je zameranosť, pre¬svedčenie, hodnotové orientácie atď. Exis¬tujú početné príklady o statočnosti, o schopnosti znášať b. a nepoddať sa jej, ale konať na základe vyšších mravných motívov, a naopak, o zbabelosti, o sústredení sa na svoje pocity b.

BRAINSTORMING (z angl. brain storming- mozgová búrka) - metodika stimulácie tvorivej aktivity a produktivity, vychádzajúca z predpokladu, že pri bežných spôsoboch uvažovania a riešenia problémov prekážajú vzniku nových ideí kontrolné mechanizmy vedomia. Tieto nové idey sú pritom potláčané obvyklými, stereotypnými formami rozhodovania. Tlmi vo pôsobí aj obava z neúspechu, strach pred zosmiešnením a pod. Aby sa odstránil vplyv týchto faktorov, uskutočňujú sa skupinové diskusie, kde každý člen skupiny môže vyjadriť na vopred určenú tému ľubovoľné nápady, pričom nekontroluje ich tok, nehodnotí ich pravdivosť ani nepravdivosť, nezmyselnosť ani neobvyklosť, a k podobným voľným asociáciám myšlienok sa snaží povzbudiť aj iných. Po prvom sedení b. sa všetky získané myšlienky analyzujú, aby sa vybrali tie, ktoré ob-sahujú najúspešnejšie riešenia. Metodika b. sa do značnej miery uplatňovala v 50. ro-koch v USA a Francúzsku, najmä pri riešení technologických problémov, ako aj problémov plánovania a prognózovania.