Š

ŠKÁLOVANIE (z angl. scaling - určenie mie­ry, jednotky merania) - spôsob modelova­nia reálnych procesov pomocou kvantitatív­nych metód. V spoločenských vedách (an­tropológii, sociológii, psychológii a pod.) je š. jednou z najdôležitejších metód matema­tickej analýzy skúmaného javu, ako aj spra­covania empirických údajov získaných na základe pozorovania, rozboru dokumentov, anketovania, experimentov, testovania. Väčšinu sociálnych a psychologických javov nemožno z hľadiska miesta a času ich exis­tencie presne zachytiť, a teda ani priamo merať. V dôsledku toho sa vynára problém, aké majú byť kvantitatívne metódy na spra­cúvanie empirických údajov v sociológii a psychológii. A práve rozličné metódy š. predstavujú osobité metódy transformácie kvalitatívnych vlastností na určité kvantita­tívne premenné. Proces š., ktorý spočíva v zostrojení škály podľa určitých pravidiel daných samou škálou, má dve etapy (zber údajov a ich analýzu). Pri zbere údajov, od spôsobu ktorého závisí, aký druh sociálno- psychologických informácií získame, sa skú­mané objekty empiricky usporadúvajú a sta­novuje sa ich vzájomný vzťah. Pri analýze údajov, od spôsobu ktorej závisí rozsah informácií, sa zostrojuje matematický model zobrazujúci empirické vzťahy medzi objekt­mi; niekedy sa táto etapa označuje ako výber a realizácia metódy š. Existujú dva druhy úloh, ktoré možno riešiť pomocou metód š.: a) kvantitatívne modelovanie ob­jektov, ku ktorému sa dospieva na zákla­de priemerného skupinového hodnotenia; b) kvantitatívne modelovanie vnútorných charakteristík jedincov pomocou zisťovania ich vzťahu k určitému sociálnopsychologic- kému javu. V prvom prípade sa modelova­nie uskutočňuje pomocou škály posunova­cej, v druhom pomocou škály postojovej.