G

GENERALIZACE PODMÍNĚNÉHO REFLEXU, GENERALIZÁCIA PODMIENENEHO REFLEXU (z lat. generalis - všeobecný, hlavný) - fenomén, ktorý vzniká v začiatočných etapách utvárania podmieneného reflexu, keď sa požadovaná reakcia vyvoláva nielen po-silneným stimulom, ale aj inými, viac-menej podobnými stimulmi. Existuje aj generalizácia efektorovej časti odpovede, napr. pri utváraní podmienenoreflexného ohýbania jednej končatiny u živočícha, keď sa na reakcii môžu zo začiatku zúčastňovať aj iné končatiny. Neurofyziologický mechanizmus g. p. r. tvorí iradiácia procesu vzruchu. G. p. r. sprevádzajú zmeny elektrickej aktivity mozgových štruktúr rozličnej úrovne. Protikladom ku g. p. r. je špecializácia podmieneného reflexu.

GENIALITA (z lat. génius - duch) - najvyššia úroveň rozvoja všeobecných (intelektuálnych), ako aj špeciálnych schopností (-> schopnosti, -» schopnosti špeciálne). O g. možno hovoriť iba vtedy, keď osobnosť dosiahne v tvorivej činnosti také výsledky, ktoré sú prelomom v živote spoločnosti, v rozvoji kultúry.

GENOTYP (z gréc. genos - pôvod, typos - forma, vzor) - genetická konštitúcia, súbor génov daného organizmu získaný od rodičov. Termín g. zaviedol r. 1903 dán. biológ W. Johannsen. Charakteristický g. majú všetky druhy mikroorganizmov, rastlín a živočíchov a v rámci každého druhu aj jednotlivé organizmy. V ľudskej populácii majú identické g. iba monozygotné (jednovaječné) dvojčatá (-> metódy psychogenetiky).

GEŠTALT (z nem. Gestalt - tvar, forma) - funkčná štruktúra, ktorá podľa svojich vlastných zákonov usporadúva rôznorodé javy. Termín g. navrhli predstavitelia tvarovej psychológie. Pôvodne slúžil na opis psychiky, neskôr sa však rozšíril na fyzické, fyziologické, sociálne a ďalšie javy. Predstava o g. sa zrodila pri skúmaní senzorických celkov, keď bolo potrebné odlíšiť prvky (pocity), ktoré ich tvoria, od spôsobu ich štruktúrovania (napr. melódia hraná v rozličných tóninách síce vyvoláva rozličné pocity, ale spoznáva sa ako tá istá); pritom práve tento spôsob sa začal chápať ako g., vyznačujúci sa osobitými zákonmi. K týmto zákonom, ktorých skúmanie považovala tvarová psychológia za hlavnú úlohu, patrí: tendencia častí vytvárať symetrický celok; zoskupovanie častí (podľa maximálnej jednoduchosti, blízkosti a rovnováhy); "pregnantnosť" (tendencia každého psychického fenoménu nadobúdať určitejšiu, úplnejšiu formu) a i. Tieto tézy odzrkadľovali celkovú metodologickú orientáciu tvarovej psychológie, ktorá bezdôvodne povýšila jednotlivé poznatky, získané pri výskume procesu vnímania, na zákony, a samo vnímanie nevysvetľovala ako psychický obraz objektívnej reality, ktorý sa utvára v predmetnej činnosti a závisí od predchádzajúcej skúsenosti, ale ako "čistý" fenomén vedomia.

GRADIENT (z lat. gradientis - kráčajúci) - zákonitá kvantitatívna zmena, ktorá je prejavom úbytku alebo vzrastu určitej vlastnosti alebo ukazovateľa (napr. gradient podnetu) (-» taxisy).

GRADIENT CÍLE, GRADIENT CIELA - zmena sily motivácie činnosti v závislosti od "psychologickej vzdialenosti" od cieľa. G. c. je charakterizovaný rastom motivácie a aktivity úmerne s približovaním sa k želanému cieľu. Rozlišuje sa gradient približovania sa ku "kladnému" cieľu a gradient vyhýbania sa "zápornému" cieľu.

GRAFOLOGIE, GRAFOLÓGIA (z gréc. grapho - píšem, logos - učenie, náuka) - náuka študujúca rukopis indivídua ako určitý druh výrazových pohybov, ktoré sú prejavom jeho psychologických vlastností a psychických stavov. Názor, že medzi rukopisom a duševnými vlastnosťami človeka existuje súvislosť, sa zrodil v antike (Aristoteles, Teofrastos a d.). Termín g. zaviedol do literatúry v druhej polovici 19. stor. abbé Michon (Francúzsko). Predpoklad, že na základe rukopisu možno diagnostikovať vlastnosti osobnosti, zložité z hľadiska vzniku i štruktúry, nebol s istotou vedecky potvrdený; úspešné neboli ani pokusy nájsť priamu jednoznačnú súvislosť medzi grafickými charakteristikami písma a črtami charakteru, resp. osobitosťami biografie, ktoré im údajne zodpovedajú. Najspoľahlivejšie sa potvrdila závislosť rukopisu od emočného stavu a niektorých typologických vlastností vyššej nervovej činnosti pisateľa textu. Niektoré grafologické metódy sa spolu s inými metódami občas používajú pri výskumoch diferenciálnej psychológie a psychofyziológie. Je dokázané, že pri niektorých psychických ochoreniach nadobúda rukopis chorých špecifické črty. Napr. rukopis schizofrenikov je často vyumelkovaný, strojene štylizovaný, takže analýza takéhoto rukopisu môže mať diagnostický význam v klinickej praxi. V kriminalistike sa rukopis skúma s cieľom odhaliť vlastnosti, pomocou ktorých možno identifikovať človeka, t. j. na základe vzorky rukopisu zistiť, či text napísala určitá osoba (súdna g.).

GRAFOMÁNIE, GRAFOMÁNIA (z gréc. grapho - píšem, mania - vášeň) - neprekonateľná vášeň písať, byť literárne činný u človeka, ktorý nemá na to potrebné schopnosti.