N

NÁCVIK - opakované vykonávanie činnosti s cieľom osvojiť si ju (-» osvojenie). V rôznych podmienkach učenia je n. bud jediná procedúra, v rámci ktorej sa uskutočňujú všetky komponenty procesu učenia - ujasnenie obsahu činnosti, jeho posilnenie, zovšeobecnenie a automatizácia alebo jednou z procedúr, ktorú predchádza objasnenie a zácvik, n. zabezpečujúce prvotné ujasnenie obsahu Činnosti a jeho predbežné posilnenie. V tomto prípade vedie n. k ujasneniu a posilneniu, ako aj k zovšeobecneniu a automatizácii, čo v konečnom dôsledku znamená úplné zvládnutie činnosti a premenu n. - v závislosti od stupňa automatizácie - na zručnosť alebo návyk. N. sa môže uskutočniť aj hned po vysvetlení bez pred-bežného zácviku; pritom posilnenie nastáva priamo v procese n.

NADÁNÍ, NADANIE - 1. kvalitatívne osobitý súhrn schopností, ktoré podmieňujú úspešné vykonávanie činnosti. Súčinnosť schopností, ktoré tvoria určitú štruktúru, umožňuje kompenzovať nedostatky niektorých schopností vďaka prednostnému rozvoju iných schopností; 2. všeobecné schopnosti alebo všeobecné prvky schopností, ktoré podmieňujú možnosti subjektu, úroveň a osobitosti jeho činnosti; 3. rozumový potenciál alebo inteligencia; celostná individuálna charakteristika poznávacích možností a schopností učiť sa; 4. súhrn vlôh, vrodených daností, prejav úrovne a osobitostí vrodených predpokladov; 5. talent; existencia vnútorných podmienok na dosahovanie vynikajúcich výsledkov v činnosti. Viacznačnosť pojmu n. poukazuje na viacero aspektov problému celostného prístupu k sfére schopností. N. ako najvšeobecnejšia charakteristika schopností si vyžaduje komplexné skúmanie z psychofyziologického, diferenciálnopsychologického a sociálnopsychologického hľadiska.

NADĚJE, NÁDEJ - emočné prežívanie, ktoré vzniká pri očakávaní nejakej želanej udalosti a ktoré vyjadruje predpokladanú pravdepodobnosť jej uskutočnenia. N. sa utvára v dôsledku poznania objektívnych príčin, od ktorých závisia očakávané udalosti, alebo na základe subjektívnej emočnej skúsenosti (prežívania radosti, neúspechu atd.) z minulých podobných situácií. N., ktorou subjekt predvída možný vývoj udalostí v daných podmienkach, pritom plní úlohu vnútorného regulátora činnosti, ktorý umožňuje subjektu určiť následky a zmysel tejto činnosti. Pri silnej motivácii n. pretrváva aj napriek nepriaznivým podmienkam.

NÁKAZA (v sociálnej psychológii) - prenos emočného stavu z jedného indivídua na druhé v psychofyziologickej rovine kontak­tu mimo vlastného zmyslového pôsobenia alebo ako doplnok k nemu. N. môže byť do rozličnej miery zámerná. Ak existuje spätná väzba, n. môže vzrastať v dôsledku vzájom­nej indukcie a nadobúda podobu reťazovej reakcie (-» dav, -> panika masová). Takáto reakcia nastáva pri úspešných masových akciách, pri hromadnom sledovaní rečníc­kych a umeleckých vystúpení atď. a je doplňujúcim zjednocujúcim faktorom, po­kiaľ neprekročí určitú optimálnu intenzitu. Davová n., ktorá sa vymkne spod kontroly, však spôsobuje rozpad formálnych i ne­formálnych normatívno-rolových štruktúr a mení organizovanú a vzájomne spolupra­cujúcu skupinu na neorganizovaný dav.

NÁLADA - relatívne dlhotrvajúci, stály psychický stav s priemernou alebo slabou intenzitou, ktorý tvorí kladné alebo záporné emočné pozadie psychiky indivídua. Na rozdiel od situačných emócií a afektov n. nie je emočnou reakciou na bezprostredné pôsobenie určitých udalostí, ale na ich význam pre človeka v kontexte jeho celkových životných plánov, záujmov a očakávaní. Utvorené n. zasa ovplyvňujú bezprostredné emočné reakcie na udalosti, a tým usmerňujú myslenie, vnímanie (-> percepcia sociálna) a správanie človeka. Podľa toho, ako si subjekt uvedomuje príčiny, ktoré určitú n. vyvolali, prežíva ju buď ako difúzne celkové emočné pozadie (povznesená n., skľúčenosť a pod.), alebo ako výrazne vymedzený stav (žiaľ, smútok, clivota, strach alebo naopak zaujatie, radosť, jäsanie, nadšenie atď.). Schopnosť kontrolovať svoje n., nachádzať a osvojovať sl spôsoby Ich vedomej korekcie (autoreguláela) je dôležitou úlohou výchovy a sebavýchovy. Bezdôvodné výkyvy n. môžu mať patologickú príčinu a môžu byť podmienené takými individuálnymi vlastnosťami, ako je zvýšená úzkostlivosť, labilita, nadmerná citlivosť atd. (-» akcentuácia charakteru, -> city).

NÁLADA SPOLEČENSKÁ, NÁLADA SPOLOČENSKÁ - prevládajúci stav v prežívaní a myslení určitých sociálnych skupín v určitom časovom úseku. N. s. nie je len masovým javom sociálnej psychológie, ale aj jednou z najvýznamnejších síl, ktoré podnecujú ľudí k činnosti, zanechávajú stopy na správaní rozličných kolektívov, skupín, spoločenských vrstiev, ako aj tried, národov a národnostných skupín. N. s. sa prejavujú vo všetkých sférach života spoločnosti: v občianskej a výrobnej sfére, pri manifestáciách, mítingoch, v mierovom i vojnovom období. Jednou z foriem n. s. je masová nálada, ktorá dokáže nadchnúť a zjednotiť do jedného sociálneho alebo politického hnutia rozličné sociálne vrstvy, skupiny i spoločenské triedy. Štúdium n. s. je potrebné pri odhaľovaní psychologických zdrojov rôznorodých ideologických foriem pôsobenia, na pochopenie sociálnopsycho-logických mechanizmov masových sociálnych hnutí. N. s. sa vyznačuje určitým zameraním (politická, estetická, náboženská nálada atd.), ako aj povahou a úrovňou emočného zafarbenia (apatia, depresia - nadšenie, entuziazmus). N. s. môže mať po¬pri globálnych prejavoch (masové nálady, nálady vrstiev, tried a národov) aj lokálny charakter, ktorý sa prejavuje v sociálnopsy- chologickej klíme mikroprostredia. N. s. sa prejavuje aj v životnej činnosti jedinca do tej miery, do akej jeho nálada odráža sociálne podmienky tejto činnosti a vyjadruje vzťah osobnosti k spoločenským javom a procesom (napr. úpadkové nálady v období spoločenských kríz).

NAPODOBOVÁNÍ, NAPODOBOVANIE - nasledovanie nejakého príkladu, vzoru. N. sa vyskytuje v rozličných etapách individuálneho vývinu človeka. Napriek vonkajšej zhode sa za javmi n. v rozličných vekových kategóriách skrývajú rôzne psychologické mechanizmy. N. pohybov a hlasu dospelých u novorodencov predstavuje pokus o prvý "obsažný" kontakt. N. v predškolskom veku slúži na prenikanie do zmyslových štruktúr ľudskej činnosti. Prechádza viacerými štádiami a mení sa zároveň so zmenami hlavnej činnosti v tomto veku - námetovou, rolovou hrou: dieťa najprv napodobuje vonkajšie, viditeľné stránky a charakteristiky činnosti dospelých, ktorá sa v hre modeluje, a iba postupne začína napodobovať tie stránky správania, ktoré skutočne odrážajú význam situácie. N. v období dospievania je zamerané na vonkajšiu (niekedy i vnútornú) identifikáciu dospievajúceho jedinca s určitou konkrétnou, preň významnou osobnosťou (-> významný iný jedinec, -> referenčnosť) alebo so zovšeobecneným stereotypom charakteristík správania a osobnosti (-> stereotyp sociálny). N. u dospelých predstavuje prvok učenia v niektorých druhoch profesionálnej činnosti (šport, umenie a pod.).

VĚZEŇSKÁ PSYCHOLOGIE, NÁPRAVNÁ PSYCHOLÓGIA - odvetvie právnickej psychológie, ktoré skúma podmienky a osobitosti nápravy a prevýchovy páchateľov trestných činov, prevažne v nápravných zariadeniach (ich intelektové a osobnostné vlastnosti, proces adaptácie na pobyt v nápravných zariadeniach, psychické stavy vyvolané odňatím slobody, metódy výchovy kladného vzťahu k práci, utváranie postojov k náprave). N. p. skúma tak psychiku jednotlivých páchateľov trestných činov, ako aj štruktúru formálnych a neformálnych skupín v nápravných zariadeniach, psychologické mechanizmy ich vzniku a fungovania. Výsledky výskumov v oblasti n. p. sa využívajú pri vypracúvaní psychologických a pedagogických odporúčaní, zameraných na resocializáciu páchateľov trestných činov, pri ich príprave na normálny život na slobode, ako aj pri prevencii opakovanej trestnej činnosti.

NÁSLEDNÝ OBRAZ - zrakové pocity, ktoré sa uchovávajú istý, obyčajne krátky čas po ukončení pôsobenia optického podnetu. Rozlišuje sa kladný a záporný n. o. Kladný má rovnakú farbu ako podnet a býva veľmi krátky. Záporný sa uchováva dlhšie a má doplnkovú farbu k farbe podnetu. Napr. po podaní červenej farby vzniká zelený záporný n. o. Pri dlhodobom alebo intenzívnom pôsobení podnetu možno pozorovať striedanie kladných a záporných n. o., ktoré trvá niekoľko desiatok sekúnd, ba aj minút (predstavy, -> eidetizmus).

NÁVYK - opakovaním vytvorená a veľmi dobre osvojená činnosť, ktorá si nevyžaduje vedomú reguláciu a kontrolu jednotlivých prvkov. N. sa členia na percepčné, intelektuálne a pohybové. Percepčný n. je automatizovaný zmyslový odraz vlastností a charakteristík dobre známeho, predtým často vnímaného predmetu. Intelektuálny n. je automatizovaný postup, spôsob riešenia úlohy, ktorá sa už predtým vyskytla. Pohybový n. predstavuje automatizované moto-rické pôsobenie na vonkajší objekt za účelom pretvoriť ho, ktoré sa už predtým často uskutočnilo. Pohybové n. zahŕňajú percepčné i intelektuálne n. a sú nimi regulované na základe automatizovaného odrazu predmetu, podmienok a poradia činností smerujúcich k pretvoreniu reálnych objektov. Rozlišujú sa aj n. primáme automatizované, ktoré sa utvárajú bez uvedomenia si ich komponentov, a n. sekundárne automatizované, ktoré sa tvoria na základe uvedomenia si komponentov činnosti a ktoré sú v prípade potreby ľahšie vedome kontrolovateľné, rýchlejšie sa zdokonaľujú a prepracúvajú. N. sa vyznačujú aj rôznym stupňom zovšeobecnenia: čím širšia je trieda objektov, vzhľadom na ktoré sa n. uskutočňuje, tým je n. všeobecnejší a labilnejší. Proces utvárania n. pozostáva z určenia jeho komponentov a z takého osvojenia si operácií, ktoré umožňuje dosiahnuť najlepšie výsledky na základe zdokonalenia a upevnenia spojov medzi komponentmi, ich automatizácie a vysokej pohotovosti opakovať činnosť. Na vznik n. vplývajú nasledujúce empirické faktory: a) motivácia, schopnosť učenia, rýchlosť osvojovania, nácvik, posilnenie, celkové alebo čiastkové formovanie; b) na ujasnenie obsahu operácií vplýva úroveň rozvoja subjektu, vedomosti, schopnosti, spôsob objasnenia obsahu operácií (priame oboznamovanie, nepriame navádzanie a i.), spätná väzba; c) na osvojenie si operácií vplýva úplnosť ujasnenia si ich obsahu, postupnosť prechodu (veľkosť skokov) od jednej úrovne osvojenia k druhej na základe určitých ukazovateľov (automatizácia, interiorizácia, rýchlosť a i.) atď. Rozličným spojením uvedených faktorov vznikajú rozličné spôsoby utvárania n.: rýchly pokrok na začiatku a spomalený na konci alebo naopak; možné sú i zmiešané varianty, Teórie mechanizmov utvárania n., nevyhnutných faktorov a podmienok, bez ktorých n. nemôže vzniknúť, sú súčasťou všeobecnej teórie učenia.

NEGATIVISMUS, NEGATIVIZMUS (z lat. negatio - popieranie) - nemotivované správanie subjektu, ktoré sa prejavuje v činnosti úmyselne protikladnej k požiadavkám a očakávaniam iných indivíduí alebo sociálnych skupín. N. ako situačnú reakciu alebo osobnostnú črtu (s výnimkou klinických prípadov nemotivovaného vzdoru) podmieňuje potreba subjektu presvedčiť sa o svojej cene, obrániť svoje ,,ja", no môže byť aj dôsledkom egoizmu a odcudzenia sa potrebám a záujmom iných ľudí. Psychologickou podstatou n. je zameranosť subjektu na nezhody, na odmietanie určitých požiadaviek, očakávaní a foriem styku členov určitej sociálnej skupiny, na protest proti danej skupine a odmietanie určitej osobnosti ako takej. Situačný n. možno pozorovať u detí pri vývinových "krízach", kde 90 prejavuje ako tvrdohlavosť, vrtochy, nezmyselné požiadavky.

NENÁVIST, NENÁVISŤ - stály aktívny záporný cit človeka zameraný na javy, ktoré protirečia jeho potrebám, presvedčeniu, hodnotám. N. vyvoláva nielen príslušné hodnotenie predmetu n., ale aj aktivitu zameranú proti nemu. Vznik n. obyčajne predchádza výrazná nespokojnosť, vyvolaná neželaným vývinom udalostí, alebo systematické nakopenie slabších vplyvov zdroja záporných zážitkov. V takýchto prípadoch je predmetom n. reálna alebo domnelá príčina týchto udalostí. Vo výchove sa vznik n. kontroluje odhaľovaním podstaty neželaných javov a ich príčin. Aby sa neželaná n. obmedzila, využíva sa proti nej mravné presvedčenie a uvedomenie si objektívnej nevyhnutnosti nepríjemných udalostí.

NEPODMÍNĚNÝ REFLEX, NEPODMIENENÝ REFLEX (z lat. reflexus - odraz) - dedičná stereotypná forma reagovania na biologicky významné vplyvy vonkajšieho sveta alebo zmeny vnútorného prostredia organizmu. Termín n. r. zaviedol I. P. Pavlov na označenie kvalitatívne odlišnej triedy vrodených reflexov, ktoré sú počas života základom vytvárania podmie- nenoreflexných spojov. Na rozdiel od podmienených reflexov, ktorých funkciou je prispôsobovať organizmus meniacim sa podmienkam vonkajšieho sveta, n. r. zabezpečujú prispôsobovanie relatívne stálym podmienkam (nezávisle od posilnenia). V čistej podobe n. r. prakticky neexistujú. V ontogenéze sa na ich základe vytvárajú zložité systémy podmienených reflexov, ktoré v jednote s n. r. podmieňujú pružnosť a dynamiku správania. Všeobecne uznávaná klasifikácia n. r. neexistuje. Medzi najdôležitejšie reflexy tohto typu patrí sací, pohlavný, obranný, orientačný a i. reflex.

NERVOVÝ MODEL STIMULU (z franc. modéle - vzor, z lat. stimulus - dosl. bodec, ktorým sa poháňali zvieratá) - konfigurácia stopy zanechanej na nervovom systéme opakovaním podnetu s ustálenými parametrami. Zistilo sa, že po viacnásobnom opakovaní stimulu selektívne vyhasína orientačný reflex len na tento stimul. Na zmenu ľubovoľného parametra stimulu (časová a priestorová lokalizácia, intenzita, farba atd.) nervový systém reaguje zintenzívnením orientačného reflexu. N. m. s. vykonáva funkciu samonastavovacieho viacnásobného filtra, ktorý výberovo potláča orientačný reflex na často sa opakujúci stimul.

NEROVÝ SYSTÉM (z gréc. systema - celok pozostávajúci z častí, spojenie) - súhrn nervových útvarov u zvierat a u človeka, pomocou ktorých sa uskutočňuje vnímanie podnetov pôsobiacich na organizmus, spracovanie vzruchu, ktorý pritom vzniká, formovanie reakcií. N. s. zabezpečuje fungovanie organizmu ako celku. Pozostáva z centrálneho, periférneho a vegetatívneho systému. Centrálny n. s. sa skladá z nervových vláken mozgu a miechy, jeho základnými prvkami sú nervové bunky - neuróny. Periférny n. s. tvoria aferentné (senzorické) nervy, ktoré prenášajú impulzy od receptorov (útvarov, ktoré premieňajú svetelnú, mechanickú, chemickú, tepelnú energiu z vonkajšieho a vnútorného prostredia na nervové impulzy) k centrálnemu n. s., a eferentné (pohybové) nervy, ktoré prenášajú impulzy od centrálneho n. s. ku kostrovým svalom. Vegetatívny n. s. inervuje svaly vnútorných orgánov a žľazy. Centrálny n. s. pracuje na reflexnom princípe. Reflex je reakcia na podráždenie re-ceptorov. V závislosti od intenzity podráždenia sa mení frekvencia nervových impulzov, ktoré prichádzajú od receptorov. Reflexná reakcia normálneho živočícha, napr. orientačná reakcia na zmeny vo vonkajšom prostredí, ktorá prechádza cez mozgovú kôru, je celostnou reakciou organizmu. Pri nej nastáva útlm iných nervových mechanizmov. Dôležitú úlohu pri normálnom priebehu reakcií má mechanizmus spätnej aferentácie od výkonných orgánov - informácia o vykonaní danej reakcie. Reflexnú reakciu neurčujú iba anatomické faktory, ale aj funkčný stav centrálneho n. s.: ak sa nejaké nervové centrum nachádza v stave zvýšenej vzrušivosti, ďalšie podráždenie môže vyvolať v prvom rade podráždenie tohto centra podľa princípu dominanty. Reflexy sa delia na vrodené (nepodmienené) a získané počas života indivídua (podmienené) (-» nepodmienený reflex, -> podmienený reflex). Podmienené reflexy sú centrálne fyziologické prejavy činnosti mozgovej kôry a predstavujú utváranie nových (dočasných) spojov. Reakcia na opakované vzruchy, pokiaľ neuspokojujú životnú potrebu, slabne a vyhasína. Základom takéhoto vyhasínania reflexu je proces kôrového útlmu. Kôra mozgu vykonáva rôznu psychickú činnosť.

NEURON, NEURÓN (z gréc. neurón - nerv) - nervová bunka so všetkými jej výbežkami, základná štruktúrna jednotka nervového systému. N. sa skladá z tela, z rozvetvujúcich sa výbežkov - dendritov, z dlhého výbežku - axónu a z nervových zakončení. Základnou funkciou n. je vzruch, ktorý sa šíri axónom v podobe krátkych elektrických signálov, nervových impulzov.

NEUROTISMUS, NEUROTIZMUS - stav, ktorý sa vyznačuje emočnou labilitou, úzkosťou, nízkym sebahodnotením, vegetatívnymi poruchami. N. sa nesmie stotožňovať s neurózou, kedže neurotické symptómy možno nájsť aj u zdravého človeka. N. sa spravidla zisťuje pomocou špeciálnych škál alebo osobnostných dotazníkov.

NEURÓZY KLINICKÉ (z gréc. neurón - nerv, klinike - liečenie) - jedna z hlavných foriem nervových psychických porúch. Príčinou n. k. je tzv. neurotický konflikt - narušenie významných životných vzťahov človeka, pochádzajúce z detstva a aktivizujúce sa v psychotraumatických situáciách. Pri neurózach sa obyčajne nevyskytujú organické zmeny mozgu. Rozlišujú sa tri hlavné formy n. k.: neurasténia, hystéria a obsedantná neuróza. Neurasténia, ktorú sprevádza fyzická vyčerpanosť, sa vyznačuje poruchami funkcií vegetatívneho nervového systému, zvýšenou dráždivosťou, unaviteľnosťou, plačlivosťou, skľúčenosťou (-» depresia). Hysterické formy n. k. sú veľmi rôznorodé a často imitujú príznaky iných ochorení - paralýzu, rozličné záchvaty, poruchy citlivosti na bolesť a koordinácie pohybov, zajakávame, rozličné poruchy reči (strata hlasu až úplná nemota) atď. Výrazné formy hysterickej n. k. môžu prechádzať do psychotických porúch, ktoré sprevádza narušenie vedomia. Obsedantná neuróza (-> nutkavé stavy) sa vyznačuje tým, že sa po ťažkej psychotraume objavujú obsahovo rôzne obsesie, fóbie, zvýšená úzkosť, stiesnená nálada, rozličné vegetatívne poruchy. Pri liečení n. k. sa používa farmakologická terapia v kombinácii s rozličnými druhmi psychoterapie - patogenetickou, skupinovou, psychoterapiou správania a i. Súčasné teórie n. k. uznávajú mnohofaktorový charakter tohto ochorenia, no pri jeho vzniku a liečení pripisujú rozhodujúcu úlohu psychosomatickým aspektom.

NEVĚDOMÍ, NEVEDOMIE 1. súhrn psychických procesov, aktov a stavov, ktoré sú podmienené javmi skutočnosti a ktorých vplyv si subjekt neuvedomuje; 2. forma psychického odrazu, v ktorej subjektívny obraz skutočnosti a vzťah subjektu k nej nie sú predmetom osobitnej reflexie, ale tvoria jednoliaty celok. N. sa odlišuje od vedomia tým, že nevedomím odrážaná realita splýva s prežívaním subjektu, s jeho vzťahom k svetu, a preto v n. nie je možná zámerná kontrola činnosti subjektu a hodnotenie jej výsledkov. V n. subjekt prežíva skutočnosť prostredníctvom takých foriem porovnávania a stotožňovania sa s inými ľuďmi a javmi, ako je bezprostredné emočné vcítenie, identifikácia, emočná nákaza, združovanie roz-ličných javov do jedného celku na základe spoločného výskytu, a nie na základe stanovenia logických protirečení a rozdielov medzi objektmi podľa určitých podstatných vlastností. Minulosť, prítomnosť i budúcnosť často existujú v n. súčasne, združujú sa do jedného psychického aktu (napr. do sna). N. sa prejavuje v raných formách poznania skutočnosti a myslenia dieťaťa, v intuícii, afektoch, panike, hypnóze, snoch, návykoch, podprahovom vnímaní (-> subsenzorické vnímanie), mimovoľnom zapamätávaní atď., ako aj v snahách, emóciách a konaní, ktorých príčiny si subjekt neuvedomuje. Prejavy n.: neuvedomované pohnútky činnosti ovplyvňované očakávanou budúcnosťou, ktorá má pre jedinca osobnostný zmysel. Táto trieda javov bola odhalená pri výskume správania subjektu po hypnóze, v ktorej sa mu vsugeroval určitý program činnosti (napr. ísť do obchodu a kúpiť určitú vec a pod.). Subjekt, ktorý vykonal takúto činnosť, nevedel vysvetliť príčiny svojho správania. S. Freud, ktorý sa pokúsil vysvetliť povahu takýchto javov z pozície psychoanalýzy, zaviedol termín "dynamické vytesnenie n.". Freud chápal n. ako nerealizované pudy, ktoré sa v dôsledku konfliktu s požiadavkami sociálnych noriem nedostali do vedomia, boli potlačené mechanizmom vytesnenia a prejavujú sa v prerieknutiach, snoch atď. Osobitosť podobných prejavov n. spočíva v tom, že uvedomenie si príčinného vzťahu medzi nerealizovanými pudmi a psychotraumatickými udalosťami neodstraňuje zážitky podmienené týmito pudmi (napr. strach), pretože subjekt vníma uvedomené ako čosi neosobné, cudzie, ktoré sa uskutočňuje mimo neho. Účinok n. na správanie sa znižuje vtedy, keď osobnosť prežíva udalosti, ktoré ho vyvolali, spolu s iným človekom (napr. v psychoanalytickom sedení) alebo s inými ľuďmi (skupinová psychoterapia). V dalšom ako neuvedomované regulátory spôsobov realizácie činnosti (operačné ustanovky a stereotypy automatizovaného správania), ktoré zabezpečujú cieľavedomý a stabilný charakter jej priebehu. Tieto regulátory sú základom regulácie automatizovaných a mimovoľných činností (napr. riešenia úloh) a sú podmienené obrazmi nevedome predvídaných udalostí a spôsobov činnosti, ktoré sa opierajú o minulú skúsenosť správania v podobných situáciách. Subjekt si ich môže uvedomovať, ak sa v navyknutom automatizovanom správaní vyskytne neočakávaná prekážka. V poslednom ako prejavy subsenzorického vnímania.

NUTKAVÉ STAVY (OBSEDANTNÍ STAVY, OBSEDANTNÉ STAVY) - mimovoľné, vo vedomí sa náhle prejavujúce ťaživé myšlienky, predstavy alebo pohnútky činnosti, ktoré subjekt vníma ako cudzie, emočne nepríjemné. Termín n. s. zaviedol nem. psychiater R. Kraft-Ebbing (1868). Aj keď sa pacient často stavia k n. s. ako k chorobným a rušivým javom, nedokáže proti nim bojovať. Napríklad pri nutkavom strachu z infekcie, ktorý sa prejavuje neustálym umývaním rúk, si pacient uvedomuje, že jeho strach je nelogický, že je hlúpe "zodierať si" ruky, obárať jablko vriacou vodou a pod., ale robí to, aby zmiernil vnútorné duševné napätie, ktoré je základom n. s. Podobné stavy sa vyskytujú aj v intelektovej, emočnej (fóbie) a motorickej oblasti. Sú základným symptómom pri niektorých neurózach, vyskytujú sa aj pri schizofrénii, psychopatiách, organických poškodeniach mozgu. Niekedy vznikajú aj u zdravých ľudí pri únave, úzkosti. Obranno-adaptačný mechanizmus rôznorodých n. s. spočíva v tom, že spočiatku amorfné, nemotivované afektívne napätie sa mení na určité n. s., ktoré umožňujú pacientovi znížiť úroveň vnútorného napätia, aj keď ich obsah môže byť pre neho veľmi mučivý. V súvislosti s tým sa neodporúča rozbíjať obsedantnú obranu veľkými dávkami neuroleptík (-> psychofarmakológia), pretože to iba zosilňuje čisto afektívnu poruchu (akútnu úzkosť, smútok) a dáva jej priechod. Pri ťažkých formách n. s. sa u pacientov pozorujú paradoxné formy reagovania: maximálne zosilnené obranné reakcie na zdanlivé nebezpečenstvo a súčasne výrazné oslabenie adekvátnych inštinktívnych foriem reagovania na reálne škodliviny alebo ohrozenie. Napríklad pacienti s rozličnými n. s. môžu pokojne prijať správu o zistenom zhubnom ochorení.